Bryndza je národný poklad

25.05.2011 21:20

 

značkový jogurt, alebo „bifidus essensis“z bryndze.

Bryndza prešla mnohými úpravami od salašnískeho spôsobu výroby až po moderné spracovanie v mliekárňach a bryndziarňach.

Prvú brynzdziareň založil Ján Vagač v roku 1787 v Detve. Z hrudkovým syrom robil rôzne skúšky, nakladal vysúšal, prekladal, vaľkal, až po mnohých pokusoch vynašiel chuť podľa svojich predstáv.Neskôr prichádzali ďalší, ktorí začínali s výrobou bryndze na Liptove, Považí, Kežmarku a v Ružomberku. Ovčiarska a pastierska kultúra Nás sprevádzala po stáročia. Bryndza sa stala kultúrnym fenoménom Slovenska.

 

Prečo je bryndza naše bohatstvo?

 
Novodobá zdravotná hrozba, versus účinky bryndze 

Bryndza obsahuje viac ako 1700 druhov mikroorganizmov. 

Má vynikajúce dietetické účinky, limituje, minimalizuje viaceré moderné ochorenia ako sú diabetes, vysoký krvný tlak a vysoký obsah cholesterolu. Medzi ľuďmi sa vyskytuje diabetes tak často, že odborníci predpokladajú, že do konca druhej desiatky 21 storočia, toto ochorenie postihne takmer každého druhého obyvateľa našej spoločnosti.

Okrem toho, že bryndza má priaznivé účinky na znižovanie cholesterolu, vynikajúco pôsobí aj na črevnú flóru, kde preventívne pôsobí na vznik karcinómu hrubého čreva. Aj toto civilizačné ochorenie je na Slovensku tak rozšírené, že už podľa štatistických údajov svetovej zdravotníckej organizácie WHO, nás dnes zaradilo medzi krajiny s vysokým výskytom tohto ochorenia, ale aj úmrtia na tento druh rakoviny.

 Rakovina hrubého čreva

Rakovina hrubého čreva a konečníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia medzi onkologickými pacientmi. Každý rok lekári na Slovensku odhalia až 3000 nových prípadov a až 1700 pacientov každoročne zomiera. 

Koloratúrny karcinóm je najčastejšie nádorové ochorenie tráviacej trubice. Častejšie postihuje mužov ako ženy a čoraz častejšie postihuje aj mladšie ročníky.

Zaraďuje sa medzi civilizačné ochorenia zapríčinené nedostatkom pohybu a sedavým zamestnaním tým, že sa nedostatočne rozloží potrava a nastávajú zdravotné problémy.

V neposlednom rade aj zlým  životným štýlom, zlým zdravým stravovaním. Doplnky zdravej výživy sú vo väčšine prípadov len syntetické.

Z reklám iste poznáme zložku známeho značkového jogurtu
„bifidus essensis“ ako sa uvádza v popise je to prírodný mikroorganizmus patriaci do skupiny probiotik, ktorý pri dostatočnej konzumácii pozitívne pôsobí na črevný systém. Probiotické baktérie nám rozkladajú zvyšky potravy v našom črevnom systéme. Čiže, čím viac rôznorodých baktérií ktoré črevný systém potrebuje na spracovanie potravy dožičíme organizmu, tým lepšie.

Ale my na Slovensku máme bryndzu

Účinky bryndze zo 100% ovčieho mlieka sú  popredné. 

Probiotické baktérie sa nachádzajú v acidku, v probiotických mliekach, kefíroch jogurtoch a samozrejme aj v bryndzi.

Aký je rozdiel medzi bryndzou a ostatnými probiotickými či kyslomliečnymi výrobkami?

V závislosti na druhu výrobku, jogurtov, kefírov a iných kyslomliečnych výrobkov, je bryndza vyrobená zo 100% ovčieho mlieka hodnotne vysoko vyššia.
Napríklad na gram bryndze pripadá 1 až 10 miliárd probiotickej kultúry, kde pri acidku a jogurtoch je to od 100 až 1000 – krát menej.

Slovenská bryndza je jeden z mála výrobkov, ktorý má na Slovensku tak široký biodiverzifikačný význam, obsahuje množstvo užitočných mikroorganizmov, ktoré sú dôležité a nevyhnutné pre imunitný systém človeka. Sú to baktérie mliečneho kysnutia ale aj kvasiniek, ktoré majú probiotické účinky. V jogurtoch a acidku sa nachádzajú dva až tri druhy mliečnych baktérií a v bryndzi vyše dvadsať druhov a to nielen mliečnych baktérií ale aj užitočných kvasiniek. Tie produkujú rôzne metabolity, napríklad aj vitamíny a rôzne iné osožné látky, nevyhnutné a veľmi prospešné pre zdravie človeka.Pestrá paleta týchto mikroorganizmov zabezpečuje kvalitu Našej tradičnej špeciality.
Výživová hodnota, alebo skôr podľa profesora Ebringera nadhodnota, závisí od výrobku vyrobeného z čisto ovčieho mlieka.Výskumy poukázali aj na to, že v niektorých oblastiach Slovenska je botanický porast tak priaznivý, že Slovenské ovčie mlieko obsahuje tri-krát viac konjugovanej kyseliny Linolovej (CLA) v porovnaní so Švajčiarskom.
Konjugovaná kyselina Linolová (CLA) je prírodnou nenasýtenou mastnou kyselinou, ktorá sa vyskytuje v mäse a mliečnych výrobkoch v maličkých množstvách.

CLA bola náhodne objavená v roku 1978 doktorom Michael W. Pariza na univerzite vo Wiskonsine, keď skúmali prebiehajúce procesy v mäse počas varenia.

CLA v organizme preukázateľne buduje svalovú hmotu, redukuje telesný tuk a podporuje imunitný systém.

Pozor však na dovoz tejto komodity zo zahraničia, kde je nápadne nízka cena a teda s minimálnym, alebo žiadnym obsahom ovčieho mlieka.


Zdroj Ing Keresteš, Prof.RNDr.Libor EBRINGER DrSc.
Ústav bunkovej biológie
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave